Neodmysliteľnou súčasťou mesta bola v minulosti prítomnosť židovskej komunity. V písomných dokumentoch sa prví Židia spomínajú v roku 1300. Trenčiansky magistrát v tom roku potvrdil predaj záhrady Židovi Davidovi. Významná migrácia židovského obyvateľstva na Považie a západné Slovensko nastala v druhej polovici 17. storočia, keď sa usadzovali Židia z Moravy, od Uherského Brodu. V roku 186O už mala komunita 989 príslušníkov a tvorili približne štvrtinu trenčianskeho obyvateľstva. Od roku 1760 tu fungoval samostatný rabínsky úrad a židovská škola existovala v Trenčíne už v roku 1736.
Strediskom židovskej komunity v Trenčíne bol priestor medzi Sládkovičovou a Palackého ulicou. Bolo tu niekoľko synagóg, resp. domov, ktoré slúžili ako modlitebne. Prvá – drevená synagóga – sa spomína v archívnych dokumentoch z roku 1781. Po veľkom požiari mesta v roku 1790 bola postavená nová synagóga, ktorá bola rozšírená v roku 1873.
O štyridsať rokov neskôr, teda v roku 1913, ju nahradila súčasná budova. V období prvej svetovej vojny mala trenčianska židovská komunita takmer 2 000 členov, preto jej výstavba bola opodstatnená. Synagóga bola postavená v rokoch 1909 – 1912 trenčianskou stavebnou firmou Fuchs a Niegreisz podľa projektu berlínskeho architekta, trenčianskeho rodáka Dr. Richarda Scheibnera. Slávnostne otvorená a vysvätená bola v septembri 1913. Táto novoromantická stavba centrálneho typu s ústrednou kupolou je zmesou byzantských a secesných štýlov s modernou železobetónovou kupolovou konštrukciou. Pozoruhodná budova je príkladom raných modernistických trendov, ktoré smerovali k redukcii dekorácie pri zachovaní monumentálnych klasických foriem.
Synagóga sa používala na neologické účely do druhej svetovej vojny, počas ktorej bola v roku 1941 znesvätená a bolo zničené aj jej vnútorné zariadenie. Povojnová oprava budovy prebehla v rokoch 1945 – 1948 vďaka zbierke ľudí, ktorí prežili holokaust. V roku 1948 bola slávnostne vysvätená. Svojmu účelu však neslúžila dlho, v roku 1951 ju prevzal štát, v roku 1962 bola vyvlastnená a do polovice sedemdesiatych rokoch tam bol zriadený sklad odevov. V tom období sa závažne narušila aj statika budovy.
Rozsiahla oprava pamiatky prebehla v rokoch 1974 – 1984. Počas tejto necitlivej revitalizácie však boli zničené i mnohé charakteristické prvky objektu. Hlavná modlitebná sieň bola kedysi bohato dekorovaná. Dnes je viditeľných niekoľko detailov vrátane vitrážových okien, modrej maľovky na kupole s orientálnym motívom a zachoval sa aj historický luster v jej strede. Malá modlitebňa v zadnej časti objektu s pôvodným zariadením a pamätnou tabuľou so zoznamom 1 350 trenčianskych obetí holokaustu bola obnovená v roku 1990. V roku 1993 sa synagóga vrátila reštitúciou do majetku Zväzu židovských náboženských obcí. Dnes synagóga slúži ako výstavná sieň, sú tu však realizované aj iné multižánrové projekty. Synagóga je zaradená do projektu Slovenská cesta židovského kultúrneho dedičstva.
Aktualizované 03.10.2012