Mesto Trenčín - odkaz na hlavnú stránku [Klávesová skratka Alt + H]
EnglishDeutsch
Mesto z hradu
Úvod  Mesto Trenčín  O meste  Pamiatky  

Piaristický kostol sv. Františka Xaverského

Rímskokatolícky Kostol sv. Františka Xaverského (pôvodne jezuitský, od roku 1776 piaristický) je dominantou  severozápadnej časti Mierového námestia v trenčianskom historickom jadre, ktoré je od roku 1987 Mestskou pamiatkovou rezerváciou a predstavuje jeden z významných článkov vývinu v kontexte sakrálnej architektúry 2. polovice 17. a 1. polovice 18. storočia na Slovensku. Založili ho v roku 1649 jezuiti a základný kameň stavby bol položený v roku 1653.

Jezuitský Kostol sv. Františka Xaverského projektovali a realizovali v rokoch 1653–1657 stavitelia talianskeho pôvodu Pietro a Gothard Spazzovci v ranobarokovom slohu ako jednopriestorovú stavbu s postrannými kaplnkami nad ktorými sa otvárajú emporové oratóriá. [1] Vychádzali pri tom z  rímskeho kostola Il Gesù (1568-1577, architekt Giacomo Barozzi da Vignola), ktorého architektúra sa stala východiskom pre rozsiahlu skupinu jezuitských chrámov, predovšetkým v strednej Európe. Tento typ kostola bol v modifikovanej podobe sprostredkovaný na územie Slovenska skrze Viedenský univerzitný kostol (1623-1631) a u nás našiel prvé uplatnenie v Trnavskom univerzitnom kostole (1629-1637, projektant Antonio Spazzo a výkonný staviteľ jeho brat Pietro Spazzo). Trenčiansky jezuitský kostol svojim dispozičným riešením a usporiadaním dvojvežového priečelia nadväzuje práve na model stredoeurópskeho jezuitského chrámu, prezentovaný vo Viedni a v Trnave.

Kostol bol vysvätený opäť arcibiskupom Lipaiom (Lyppay), a to dňa 1.júla 1657 [2] k úcte   sv. Františka Xaverského (Francisco de Jassu y Yavier, žil v rokoch 1506-1552), ktorý je práve pre svoje pôsobenie v Indii  považovaný za jej patróna a všeobecne tiež za patróna misionárov. Za blahoslaven ého bol vyhlásený v roku 1619 a za svätého v roku 1622, spolu s Ignáciom s Loyoly. Úcta k sv. Františkovi Xaverskom je v Európe rozšírená najmä v Ríme, kde je relikvia jeho pravej ruky v kostole Il  Gesù, v Bavorsku, Rakúsku a v rámci jezuitského rádu. Práve cez Rakúsko sa jeho úcta prostredníctvom jezuitov dostala až k nám. Jezuitský kostol v Trenčín bol pravdepodobne prvým na Slovensku, postavený k úcte tohto svätca.[4]

Pri veľkom požiari Trenčína 14. mája 1708, ktorý vznikol následkom kuruckej blokády, bolo úplne zničené celé vnútorné zariadenie kostola i susedného kláštora jezuitov. V júli 1708 bol z Viedne do Trenčína povolaný jezuitský taliansky fráter a umelec Andrea Pozzo (žil v rokoch 1642-1709), ktorý v rokoch 1703-1705 navrhol i výtvarne zariadil interiér Univerzitného kostola vo Viedni, aby vypracoval plány aj pre vnútorné vybavenie trenčianskeho kostola sv. Františka Xaverského. Nakoľko Pozzo 31. augusta 1709 vo Viedni zomrel, predpokladá sa, že nestihol navštíviť Trenčín a ani vypracovať plány k výzdobe kostola. Namiesto neho vyslal v zime 1711-1712 provinciál jezuitov Gabriel Hevenessi z Viedne do Trenčína jezuitského frátra, architekta a maliara tirolského pôvodu Christopha Tauscha (žil v rokoch 1673-1731). Christoph Tausch je autor celkového projektu obnovy jezuitského kostola v Trenčíne, stavebným dozorcom aj vykonávateľom maliarskych prác.

Výtvarný program nástropných malieb sa viaže k životu sv. Františka Xaverského, patrónovi kostola i mesta Trenčín a jezuitským svätcom. Iluzívna maľba kupole nad chrámovou loďou patrí k vrcholom barokového umenia na Slovensku. Maľba nad presbytériom znázorňuje Apoteózu sv. Františka Xaverského. Je zobrazený ako misionár, kľačiaci na oblaku, v rádovom odeve s pútnickým plášťom na pleciach, nesený anjelmi k Najsvätejšej Trojici, ktorá ho prijíma do nebeskej slávy. V poli nad hudobnou emporou (tzv. chórus) je nástropné secco, komponované na opačný pohľad diváka, smerom na juh. Kompozícia zobrazuje sv. Františka Xaverského ako misionára. Svätec je zobrazený ako žehnajúci kňaz a kazateľ, odetý v superpeliceu so štólou, s knihou v ruke a lúčovitou gloriolou okolo hlavy, vznášajúci sa na oblakoch medzi anjelmi. Na obvode rímsy architektúry sú rozmiestnené sediace figúry chorých a mrzákov. V pravom dolnom rohu je personifikácia štyroch svetadielov, symbolizujúca svetovú misiu Spoločnosti Ježišovej: žena s kvetmi (Európa), žena na ťave (Ázia), černoška s rohmi hojnosti (Afrika) a žena s palmovou ratolesťou (Amerika).

Tauschovým dielom je i maľba chóru a presbytéria a tiež hlavný monumentálny oltárny obraz obraz sv. František Xaverský krstí kráľovnú Neachille. Pozlátené tabernákulum a striebornú sochu Immaculaty, stojacej na polmesiaci s hadom v ústrednej nike, zhotovil v roku 1767 viedenský zlatník Ignác Anton Tober. Svätostánok je v bočných častiach riešený s relikviárovými schránkami vo forme podstavcov, na ktorých sú pozlátené drevené plastiky jezuitských svätcov; zľava sv. Alojz Gonzaga (s krížom v pravej ruke) a sprava sv. Stanislav Kostka (s dieťaťom v náručí). 

Šesť bočných kaplniek program kaplniek presadzuje dobovú ideológiu rekatolizácie, s dôrazom na zásadné teologické témy (sv. Trojica), úlohu mučeníkov (Sv. Juraj), osobnosti rádu (sv. Ignác z Loyoly), napĺňa jezuitskú misiu evanjelizáciu a výchovy ku katolíckej  viere (Nepoškvrnené Počatie Panny Márie, Sv. Jozef, Utrpenie Krista), interpretovanú aktuálnymi výtvarnými prostriedkami. Teologický obsah malieb má typické črty jezuitského zobrazovania s množstvom postáv anjelov, sprevádzajúcich ústredný motív zasvätenia na oltári. Sochársku výzdobu oltárov v bočných kaplnkách vyhotovil B. Baumgartner v rokoch 1723 –1735. 

Pamiatka je prístupná v čase bohoslužieb.

 

 Piaristický kostol sv. Františka Xaverského  Piaristický kostol sv. Františka Xaverského  Piaristický kostol sv. Františka Xaverského


[1] Por. MEDVECKÝ, J.: CH. Tausch: Presbytérium. 1712-1715, Trenčín, kostol jezuitov. In.: RUSINA, I. ed.: Dejiny slovenského výtvarného umenia. Barok. SNG, Bratislava, 1998, s. 463.

    Podľa:  HORVÁTH, P.: Trenčín v období novoveku (1526-1848). In: ŠIŠMIŠ, M. ed.: Trenčín. Vlastivedná monografia 1. Bratislava 1993, s. 84. - sa na stavebných prácach kostola zúčastňoval Bernhard Spazzo, ktorý tieto práce riadil. Býval v Trenčíne a v roku 1655 sa stal aj tunajšieho murárskeho a kamenárskeho cechu.

[2] V hlavnom oltári je uložené svedectvo vysviacky: „Ja, Lippay, arcibiskup ostrihomský, vysvätil som tento kostol a tento oltár k úcte sv. Františka Xaverskho, apoštola Indie, 1.júla r.1657 a vložil som doň relikvie tohto sv. Františka Xaverského a sv. Martýrov: Aniceta, Dezidera, Juliána, Crescenta, Quarta, Prorekta, Amarantha, sv. Eugenie, vdovy a mučenice, a udelil som všetkým veriacim Kristovým dnes jednoročné, a na výročitý deň tejto posviacky 40-dňové odpustky podľa zvyku Cirkvi všetkým, čo navštívia tento kostol.“ Takéto svedectvá, potvrdené vlastnoručným podpisom a pečaťou arcibiskupa, sú uložené v každom oltári, ale s pozostatkami sv. Kristíny a Priscilly, panien a mučeníc.

[3] Na Slovensku nepatril sv.František k takým rozšíreným a často znázorňovaným svätcom v 17.- 18. storočí, akým bol napr. sv. Ján Nepomucký, a nie je mu zasvätené ani také množstvo kostolov. Kostoly s rovnakým patrocíniom ako v Trenčíne nájdeme už len v Rožňave (1658-87), Banskej Bystrici (1695-1715), v Skalici (1693-1724), Šalgovíku (1763) Tepličke nad Váhom (1773), v Dobšinej (1791), v Kováčovej (1866) a v Pažici (1870).

 

Aktualizované 14.05.2009

 
Za obsahovú prípravu tejto stránky zodpovedá: MsÚ Trenčín